21- Grafický editor – rastrové obrázky.
Typické nástroje na úpravu v rastrových editoroch. Objekty a manipulácia s nimi. Ich transformácia a nastavenie vlastností.
Rastrová grafika Bitmapová grafika (rastrová grafika) je jeden z dvoch základných spôsobov, akým počítača ukladajú a spracúvajú obrazovej informácie. Spolu s vektorovou grafikou predstavujú dva základné spôsoby ukladanie obrázkov. V bitmapové grafice je celý obrázok opísaný pomocou jednotlivých farebných bodov (pixelov). Body sú usporiadané do mriežky. Každý bod má určený svoju presnú polohu a farbu (napr. RGB). Tento spôsob opisu obrázkov používa napríklad televízia alebo digitálny fotoaparát. Kvalitu záznamu obrázku ovplyvňuje predovšetkým rozlíšenie a farebná hĺbka. Rozmiestnenie a počet farebných bodov zvyčajne zodpovedajú zariadenia, na ktorom sa obrázok zobrazuje (monitor, papier). Ak sa obrázok zobrazuje na monitore, stačí rozlíšenie 72 DPI, pre tlač na tlačiarni 300 DPI. Na presun obrazových predlôh (klasické fotografií, kresieb a iných) do bitmapové grafiky slúži zariadenie nazývané skener alebo digitálny fotoaparát. Ďalšou možnosťou pre ukladanie a spracovanie obrazov je vektorová grafika, kde sa obrázok popisuje pomocou geometrických objektov - kriviek a mnohouholníka. Nevýhody bitmapové grafiky
- veľké nároky na zdroje (pri veľkom rozlíšení a farebnej hĺbke môže veľkosť obrázku dosiahnuť niekoľkých megabajtov, to neplatí pri použití komprimovaných formátov)
- zmena veľkosti (zväčšovanie alebo zmenšovanie) vedie k zhoršeniu obrazovej kvality obrázku
- zväčšovania obrázku je možné len v obmedzenej miere, pretože pri väčšom zväčšení je na výslednom obrázku viditeľný raster
- nadobudnutie obrázku je veľmi jednoduché napríklad pomocou fotografií alebo pomocou skenera.
Používané formáty súborov rozlišujeme ako nekomprimované a komprimované, komprimované potom na formáty s bezstratové alebo stratovej kompresí: APNG BMP GIF HDP JPEG JPEG 2000 MNG PCX PNG
22-Prezentácie – snímka, stránka, spôsoby tvorby prezentácií.
Vysvetlite princípy vytvárania prezentácii a koho majú osloviť. Demonštrujte efektívne využívanie nástrojov vhodného aplikačného software na vytvorenie prezentácie a jej predvedenie.
Úspešná prezentáciaÚspech alebo neúspech Vašej prezentácie závisí od rôznych faktorov a vplyvov. Nie všetky sa dajú naplánovať. Z množstva otázok sme pripravili dva body, ktorým dávame rozhodujúci význam:
- Profesionálna príprava prezentácie
- Dokonalé zobrazenie - výber správnych médii
Prezentácia je základ pre Váš úspech. Až keď zistíte, kto budú Vaši poslucháči, čo už vedia o Vašej téme a čo by ešte mali vedieť, môžete začať s plánovaním Vašej prezentácie. Snažte sa zistiť, s akými prekážkami a pochybnosťami zo strany poslúchačov môžete počítať a naplánujte si včas protiargumenty.
"Včas" je základné kľúčové slovo Vášho úspechu: Nikdy nepodceňujte čas potrebný na prípravu a začnite včas.
- Krok 1: Formulácia presného cieľa
Čo chcete dosiahnúť touto prezentáciou? Stanovte si presné ciele prezentácie a definujte ich čo najpresnejšie. Nepleťte si tému s cieľom prezentácie. - Krok 2: Kto sú poslucháči?
O čo viac informácií máte o poslucháčoch, o to presnejšie si môžete pripraviť obsah a tým urobiť Vašu prezentáciu zaujímavejšou. Takisto sa môžete lepšie pripraviť na očakávanú problematiku. Položte si pri tom jednoduchú otázku: "Čo by som ako poslucháč očakával od tejto prezentácie"? - Krok 3: Štruktúra prezentácie
O čo jasnejšia je štruktúra prezentácie, o to väčšia je šanca na dosiahnutie Vašich cieľov. Základné pravidlo znie - úvod, hlavná časť, koniec: každá z týchto častí má svoju rozhodujúcu funkciu.
V úvode sa Vám musí podariť nadviazať "spojenie" s Vašimi poslucháčmi. Aj pri prezentáciach platí: prvý dojem je často rozhodujúci. Premyslite si preto čo by bolo najlepšie zaradiť na úvod, aby ste hneď na začiatku vzbudili záujem poslucháčov o prezentáciu. Dobrým pomocníkom sú otázky na poslucháčov, alebo o niečo "nebezpečnejšie" sú provokatívne alebo prekvapivé názory.
V úvode je podstatné vecne objasniť podstatu prezentácie a jej ciele - tým vzbudíte u Vašich poslucháčov dojem prehľadnosti a istoty.
V hlavnej časti objasnite základné body prezentácie a systematicky prezentujte bod po bode, a až po úplnom ukončení jedného bodu prejdite na druhý. Pomôcka: pravidelne robte krátke zhrnutia prezentovaného textu. Dôležité je zabrániť strate záujmu Vašich poslucháčov: preto meňte pri prezentovaní miesto, hlas alebo spôsob vyjadrovania. Zapojte do prezentácie publikum, tak že im položte otázky, oslovujte ich menom a nestraťte očný kontakt.
Na záver prezentácie urobte ešte krátke zhrnutie obsahu. Odpovedzte na všetky otázky a pamätajte: posledný dojem zostáva. V každom prípade si nechajte dostatok času na otázky a diskusiu.
Dokonalá vizualicia - voľba tých správnych médií
Pozerateľnosť obsahu prezentácie a argumenty rozhodnú o tom, či publikum zaujmete a o celkovom úspechu alebo neúspechu Vašej prezentácie.
Je široký výber vizuálnych pomôcok, tu nájdete výhody a nevýhody troch základných médii:
Flip-Chart
Výhody:
- Možnosť interaktívnej spolupráce s publikom
- Jednoduchá dostupnosť
- Možnosť kedykoľvek dopĺnať do prezentácie
- Možnosť vrátenia sa k tabuľkám alebo grafom
- Jednoduché predvedenie výsledkov
- Možnosť spontánneho zobrazenia
Nevýhody:
- Chýbajúci očný kontakt s publikom
- Využitie len pri menších skupinách
- Ťažšia archivácia
- Neobvyklý typ písma
- Často obťiažna čitateľnosť (písané rukou)
Stropný projektor
Výhody:
- Jednoduchá obsluha, dostupnosť
- Vysoká miera zobrazenia
- Nie je potreba stmavovania miestnosti
- Očný kontakt s publikom
- Možnosť využitia aj pri väčšom počte poslucháčov
- Jednoduchá tvorba a kopírovanie fólii
Nevýhody:
- Správne vkladanie fólii môže prezentujúceho rozptylovať
- Statické obrázky (výsledky sa dajú prezentovať len na fólii)
Multimediálny projektor
Rozhodujúce je zvoliť si taký druh média, ktorý viete bez problémov obsluhovať. Táto istota je evidentná a publikum ju hodnotí (nepriamo) pozitívne.
23-Databázové systémy – základné vlastnosti a funkcie, oblasti použitia.
Použite tabuľkový kalkulátor pri spracovaní jednoduchej úlohy databázového charakteru pre spracovanie údajov z viacerých tabuliek a využite zložené funkcie vo vzorcoch.
Databázové systémy
Zber, uchovávanie a triedenie informácií patrí k základným úlohám informatiky. Pred objavením počítacích strojov sa všetky tieto činnosti vykonávali manuálne. Taká práca bola ťažkopádna, zdĺhavá a vyžadovala veľké zdroje ľudskej práce. Pretože išlo o ručné spracúvanie, častokrát výsledky neboli presné a tvorba analýz z týchto informácií bola takmer neuskutočniteľná. Až nástup výpočtovej techniky spôsobil prelom v práci s informáciami. Nová doba počítačových systémov integrovala informatiku a výpočtovú techniku a dnes môžeme povedať, že bez nich nie je možný rozvoj spoločnosti.
Tak ako sa rozvíjala výpočtová technika od ”kalkulačiek obrovských rozmerov” na dokonalé počítače umiestnené napr. na písacom stole, menili sa aj nároky a požiadavky tých, ktorí určovali podmienky a spôsob spracovávania údajov. Rastúca potreba zhromažďovania údajov a manipulácie s nimi viedla tvorcov softvérových aplikácií k vzniku špecifických informačných systémov, ktoré dnes nazývame databázové systémy. Ich úlohou je, čo najpresnejšie zachytiť reálne údaje a vzťahy medzi nimi a umožniť uchovávať, riadiť a znovuzískavať informácie, sústredené podľa nejakého logického kľúča.
Databázové systémy sú špecifickým druhom informačného systému, ktorý v sebe zahrňuje súbor navzájom súvisiacich údajov a programového vybavenia, umožňujúceho prístup k týmto údajom a manipuláciu s nimi.
Vývoj databázových systémov postupne prechádzal niekoľkými štádiami. Spočiatku to boli programy určené iba pre jedného používateľa a štruktúry údajov, s ktorými pracovali boli ich súčasťou. Pri každej zmene štruktúry údajov bolo nevyhnutné upraviť program a znova ho kompilovať. Táto technológia bola zdĺhavá, navyše každú úpravu robil samotný programátor. Práve z tohto dôvodu sa postupne vyvinuli programy, v ktorých boli údaje ukladané v samostatných súboroch, teda štruktúra údajov už nebola závislá od aplikačných programov.
Ďalší dôležitý krok vo vývoji databázových informačných systémov vyvolala požiadavka na zabezpečenie ochrany údajov pri súčasnom prístupe viacerých používateľov k nim v tzv. konkurenčnom prístupe. Každá z požadovaných zmien vytvárala nové podmienky a zásady, ktoré vznikajúci systém musel spĺňať. Spracovávanie údajov prostredníctvom databázových systémov dnes patrí k najrozšírenejším technológiám v oblasti informatiky. Ide o lukratívne odvetvie, a preto mnoho softvérových firiem sa rozhodlo vyvíjať takéto informačné systémy. Vznikajú tak nové technológie, na trhu sa objavujú programové balíky, ktoré poskytujú čoraz viac možností, lákajú zákazníkov príjemným vývojovým prostredím, pretekajú sa v rýchlosti poskytovania údajov ako aj poskytovaní v možností aplikovania svojich služieb v čo najširšej oblasti. Skrátka, vyvinul sa konkurenčný boj medzi firmami. V jeho dôsledku dochádza k rozvoju nových technológií. Ochranou vývojových produktov vznikajú aj nepríjemné situácie. Keď bolo treba vymieňať údaje medzi zákazníkmi, ktorí pracovali v rozdielnych databázových prostrediach, dochádzalo k chybám, dokonca v niektorých prípadoch ani nebolo možné načítať údaje založené v jednom programovom systéme prostriedkami iného systému. Zákazníci začali preto uprednostňovať systémy, ktoré poskytovali čo najširšie možnosti manipulácie s údajmi, spracovávanými v iných prostrediach. Vývoj a praktické skúsenosti nakoniec viedli k formulovaniu niekoľkých pravidiel, ktorými sa dnes riadia tvorcovia databázových systémov.
24-Prenos údajov medzi aplikáciami
Demonštrujte prenos častí rôznych typov dokumentov medzi rôznymi aplikáciami. Snímanie obrázkov, parametre skenerov, kamier, digitálnych fotoaparátov. Použitie schránky. Možnosti vkladania údajov.
Prenos údajov medzi aplikáciami
Prenos údajov
· Využitie schránky (Clipboard)
Schránka je špeciálna oblasť pamäte RAM určená na uchovávanie údajov rôznych typov. Ukladajú sa do nej ľubovoľné údaje pomocou voľby menu (Úpravy – Kopírovať alebo Úpravy – Vystrihnúť) a vkladajú sa pomocou voľby (Úpravy - Prilepiť)
· OLE technológia (Object Linking and Embedding)
Preberá filozofiu schránky a dopĺňa ju tým, že zachováva väzbu medzi zdrojovou a cieľovou aplikáciou.
· prilepiť – umožňuje vložiť časť dokumentu z inej aplikácie, pričom sa môže upravovať po dvojkliknutí; upravovať sa bude v tej aplikácii, v ktorej bol vytvorený [Úpravy – Prilepiť ]
· prilepiť prepojenie – umožňuje vložiť dokument s odkazom na meno súboru, v ktorom je uložený (akékoľvek zmeny tohto súboru zapríčinia zmenu objektu v dokumente). [Vložiť – Objekt...]
· „Tiahni a pusť “ (Drag & Drop)
Umožňuje vizuálne premiestnenie označených častí dokumentu alebo súborov zo zdroja do cieľa (napr. presúvanie označeného textu v textovom editori alebo prenos súborov medzi priečinkami)
Balík MS Office ako nástroj na tvorbu hypertextov
1. Ako vytvoriť odkaz na iné miesto v súbore?
· Najprv si musíme pripraviť miesto, kam sa chceme presunúť po aktivovaní daného odkazu. Označíme napr. prvé slovo daného textu a cez ponuku "Vložiť - Záložka" definujeme záložku (t.j. pomenujeme ju). V tejto chvíli sme definovali miesto, kam "skočíme", keď aktivujeme odkaz.
· Ešte ostáva vytvoriť odkaz. Označíme slovo (resp. slová), pomocou ktorých sa chceme odkázať na záložku a v ponuke "Vložiť - Vložiť hypertextový odkaz" vyberieme ponuku "Pomenované miesto v súbore - Prezerať", ktorá nám zobrazí zoznam všetkých definovaných záložiek v aktuálnom súbore. Vyberieme si tú "našu" a potvrdíme.
· V tej chvíli je odkaz na svete
2. Ako vytvoriť odkaz na iný súbor?
· Súbor, na ktorý chceme odkázať, musí existovať.
· Potom označíme slovo (resp. slová), ktoré majú byť odkazom, vyberieme si ponuku "Vložiť - Vložiť hypertextový odkaz", a použijeme možnosť "Prepojiť so súborom alebo adresou URL - Prezerať", ktorá nám umožní nalistovať súbor, ktorý sa má aktivovaním odkazu zobraziť. Vyberieme si ten "náš" a potvrdíme.
· Odkazovať sa dá aj na dokument aplikácie Microsoft Excel, prípadne iný dokument Microsoft Office
· Tým odkazovaným súborom nemusí byť len súbor na našom počítači, môže to byť súbor v rámci siete Internet - vtedy musíme vedieť URL adresu
25-Aplikácie na tvorbu webových stránok – hypertext, odkazy, html.
Vysvetlite mechanizmus vytvárania webových stránok pred ich zobrazením v prehliadači, demonštrujte prenos častí rôznych typov dokumentov medzi rôznymi aplikáciami, vytvorenie webovej stránky v rôznych aplikáciách (textový editor, tabuľkový kalkulátor, ..).
Webová stránka je dokument obsahujúci hypertext, obrázky a iné multimediálne prvky uložený obyčajne na webovom serveri prístupný prostredníctvom služby World Wide Web v sieti internet. Zobrazuje sa používateľovi pomocou webového prehliadača.
Webové stránky sú obyčajne písané v značkovom jazyku HTML alebo XHTML a prenos prebieha pomocou protokolu HTTP.
Spočiatku boli webové stránky písané čisto ako dokumenty v HTML (tzv. statické stránky). Postupom času sa začali používať aj technológie na generovanie dynamického obsahu prostredníctvom skriptovacích jazykov (napr. ASP alebo PHP), ktoré inštruujú webový server ako zostrojiť webovú stránku. Ako zdroj dát môže slúžiť databáza.
Hypertext je:
- Text písaný a čítaný nesekvenčným spôsobom. [1]
- Spôsob reprezentácie a správy nepravidelne štruktúrovaných informácií, ktoré sú organizované podľa významu do modulov. V jednom module býva obyčajne tlmočená ucelená myšlienka, vysvetlený určitý pojem, prípadne vyjadrená hierarchia pojmov. Moduly sú prepojené spojeniami, takže vytvárajú sieť. (Miloš Kravčík)
- Okná, zobrazené na monitore sú prepojené s objektmi v databáze a sú vytvorené linky medzi týmito objektmi.
Hypertextový značkový jazyk (HyperText Markup Language; HTML) je značkový jazyk určený na vytváranie webových stránok a iných informácií zobraziteľných vo webovom prehliadači. HTML kladie dôraz skôr na prezentáciu informácií (odseky, fonty, váha písma, tabuľky atď.) ako na sémantiku (význam slov).
26-Informatika (použitie, dôsledky a súvislosti) v rôznych oblastiach.
Administratíva, elektronická kancelária, vzdelávanie, šport, umenie, zábava, virtuálna realita; obchod, financie, priemysel, informačné systémy; veda, vývoj, umelá inteligencia, telekomunikácia, doprava, armáda, polícia, zdravotníctvo.
Informatika je veda o informácii a jej automatickom spracovaní. Často, no nie výlučne sa študuje ako súčasť vedy o počítačoch a informačných technológiách. Jej súčasné využitie je úzko späté s rozvojom výpočtovej techniky.
Hlavný predmet štúdia informatiky je štruktúra, vytváranie, manažment, uchovanie, získavanie, rozširovanie a prenos informácií. Informatika tiež obsahuje štúdiu aplikácie informatiky v organizáciách, jej využitie a interakciu medzi ľuďmi, organizáciami a informačnými systémami. V posledných rokoch sa do pozornosti informatiky dostáva interakcia človeka s počítačom (HCI) a spôsoby ako ľudia vytvárajú, používajú a hľadajú informácie.
Dve definície informatiky z prípadných tried Indiana University Bloomington sú: „Umenie, Veda a Ľudský rozmer IT“ a „Štúdium, aplikácia a sociálne dôsledky technológie.“ Alternatívna definícia Informatiky podávaná na School of Informatics, University of Edinburgh je „štúdia štruktúry, správania a interakcií prirodzených a umelých výpočtových systémov.“ Študuje zobrazenie, spracovanie a komunikáciu informácií v systéme, vrátane všetkých výpočtových, kognitívnych a sociálnych aspektov. Hlavnou myšlienkou je transformácia informácie. V tomto význame je to viac-menej splynutie umelej inteligencie, kognitívnej vedy, počítačovej vedy a príbuzných polí.
Súčasný výskum sa venuje zlepšeniu komunikácie medzi človekom a počítačom a zefektívneniu spôsobov tvorby, použitia a hľadania informácie.
Informatika, ako každá veda v duchu svojho poslania študuje rôzne predmety, podľa ktorých sa delí na disciplíny:
- teoretické, kam patrí hlavne diskrétna matematika a jej disciplíny (teória grafov, kombinatorika, matematická logika a iné), teória formálnych jazykov, teória vypočítateľnosti, teória zložitosti a iné,
- teoreticko-aplikované, medzi ktoré patrí štúdium algoritmov, údajových štruktúr, programovacích jazykov, paralelných a distribuovaných systémov,
- medzi aplikované disciplíny patrí analýza a budovanie rôznych informačných systémov, operačných systémov, kompilátorov, databázových systémov, softvérové inžinierstvo, počítačová grafika, počítačové siete a iné,
- k technickým disciplínam zaraďujeme všetky disciplíny súvisiace s hardvérovou architektúrou počítačových systémov,
- rôzne hraničné disciplíny ako umelá inteligencia (spolu s ostatnými kognitívnymi vedami), medicínska informatika a iné.
27-Softvérová firma – pojmy upgrade, registrácia softvéru, elektronická dokumentácia.
Charakterizujte jednotlivé pojmy softvéru a vysvetlite, ako sa dajú používať v praxi. Funkcie analytik, programátor, dizajnér, animátor, tester. Popíšte náplň jednotlivých funkcii a priraďte im niektorý zo softvérov, ktorý poznáte.
28-Bezpečnosť a ochrana údajov na internete. Netiketa.
Vysvetlite pojem hacker, popíšte dôsledky činnosti hackerov, význam ochrany údajov, elektronický podpis. Reklamné e-maily (spam), spyware (adware), poplašné správy. Internetový obchod, elektronické bankovníctvo.
Netiketa
Netiketa je akási pomyselná zbierka pravidiel a zásad, ktorá by sa mala v internetovom svete dodržiavať. Mnoho ľudí si myslí, že akonáhle sa ponoria do internetového sveta je ich anonymita nekonečná. To je veľký omyl, pretože takmer vždy sa dá každý surfer vystopovať pomocou rôznych praktík a metód. Väčšina užívateľov o tom nemá ani potuchy, a preto sa správajú, resp. vyjadrujú vulgárne, robia útoky na druhé osoby, osočujú ich alebo sa z nich vysmievajú. Toto sa často stáva na rôznych chatoch alebo internetových diskusiách. Z tohto dôvodu vznikajú aj tzv. Flame, čo nie je nič iné, ako keď si spravidla pár pubescentov vymieňa ostro názory na jednu vec a nikto nechce uznať pravdu druhých. To má za následok v určitých prípadoch už spomínané narážky - urážky na konkrétnu osobu.
Treba si uvedomiť jednu vec, a to, že v internetovom svete by sme sa mali správať ako v reálnom svete a vyjadrovať sa ako civilizovaní ľudia. Ako už bolo spomenuté existujú akési pravidlá slušného správania na internete - netikete. Základy popisu netikety sú definované v anglicky písanom dokumente RFC 1855.
Pravidlá [upraviť]
- Nikdy nezabúdajte, že na druhom konci sú ľudia a nie počítač. To, čo anonymne napíšeš stroju, by sme možno nikdy nepovedali dotyčnému do očí.
- Dodržiavajte všetky pravidlá slušnosti z normálneho života. Čo je zlé v bežnom živote, bude určite nevhodné aj na internete.
- Zistite si, kde sa nachádzate. Cez internet totiž komunikujete s ľuďmi z celého sveta. A čo je v jednej skupine na internete dovolené, iná to môže považovať za neprípustné. Politika, náboženstvo a iné rozporuplné témy by mali byť diskutované s maximálnou ohľaduplnosťou a taktom.
- Majte ohľad k druhým. Nie každý má superrýchle pripojenie cez pevnú linku. Mnohí sa pripájajú z domu cez pomalý modem, za ktorý platia! Neposielajme teda zbytočné a zbytočne veľké e-mailové správy.
- Nebuďte grobianom! Aj keď píšeme bez diakritiky (bez dĺžňov a mäkčeňov) snažme sa o správny pravopis. Publikovať nepravdivé informácie, alebo niekoho ohovárať tiež nie je vhodné. Nevydávajme za svoje prácu niekoho iného. Obrázky, texty a rôzne iné súbory sa z internetu dajú ľahko stiahnuť. Akoby sa vám páčilo, keby niekto iný vydával vaše dielo za svoje? Ak využijeme prácu iných, mali by sme spomenúť ich autorstvo.
- Pomôžte, ak viete. Zaujíma vás nejaká téma a sledujete nejakú diskusiu k nej? Niekto z diskusnej skupiny má taký alebo onaký problém. Ak viete odpoveď, pomôžte. Nabudúce pomôže niekto vám. V diskusnej skupine platí zásada „Najprv počúvaj, až potom píš.“
- Rešpektujme súkromie iných. Omylom vám prišla správa, ktorá vám nepatrí? Správajme sa tak, ako by sme chceli, keby niekto iný našiel našu poštu…
- Nezneužívajme svoju moc a vedomosti. Užívatelia so špeciálnymi privilégiami, napr. správcovia serverov ktorí majú prístup k pošte ostatných musia mať dôveru bežných užívateľov.
- Odpúšťajme druhým chyby. Aj vy ste niekedy začínali. Nemusíme hneď reagovať výsmešne alebo so zlosťou.
- Nešírte reťazové listy a poplašné správy HOAX typu pošli túto správu x ľuďom, pretože takýmto správaním spomaľujete internet. Upozornite i ostatných, že takéto správanie je nevhodné.
- Nerozosielajte spam - správy s reklamným textom. Upozornite i ostatných, že takéto správanie je nevhodné.
- Rešpektujte autorské práva iných. Nepublikujte cudzí text pod svojim menom, vždy uvádzajte meno pravého autora a zdroj odkiaľ je text prevzatý.
29-Riziká informačných technológií – vírusy (pojmy, typy vírusov, detekovanie, prevencia), kriminalita, spôsoby zabezpečenia ochrany software a údajov.
Charakterizujte činnosť počítačových vírusov, vysvetlite škody, ktoré môže spôsobiť a princíp práce antivírových programov, vysvetlite pojem počítačová kriminalita.
Počítačový vírus v oblasti počítačovej bezpečnosti označuje program alebo kód, ktorý sa dokáže sám šíriť bez vedomia používateľa. Aby sa mohol rozmnožovať, vkladá kópie svojho kódu do iných spustiteľných súborov alebo dokumentov. Taký program sa teda chová podobne ako biologický vírus, ktorý sa šíri vkladaním svojho genetického kódu do živých buniek. Analogicky sa proces šírenia vírusu nazýva nakazenie alebo infekcia a napadnutému súboru hostiteľ. Vírusy sú iba jedným z druhov tzv. malware, zákerného softvéru. Vo všeobecnosti sa ako vírusy (nesprávne) označujú napríklad aj červy a iné druhy malware.
Zatiaľ, čo niektoré vírusy môžu byť cielene ničivé (napr. mazať súbory na disku), mnoho iných vírusov je relatívne neškodných, poprípade iba obťažujúcich. U niektorých vírusov sa ničivý kód spúšťa až s oneskorením (napr. v určitý deň či po nakazení určitého počtu iných hostiteľov), čo sa niekedy označuje ako (logická) bomba. Ďalší negatívny vplyv vírusov je ich samotná reprodukcia, ktorá zaťažuje počítačové systémy a obsadzuje ich zdroje.
Dnes (2005) sú klasické počítačové vírusy na istom ústupe oproti červom a spywaru ktoré sa šíria prostredníctvom počítačových sietí, hlavne internetu. Niektoré antivírusové programy ako aj iné špecializované programy sa preto snažia chrániť počítač aj pred inými, nevírusovými hrozbami.
Makrovírus Makrovírusom vo väčšine prípadov nazývame také makrá alebo súhrn makier, ktoré sú schopné zabezpečiť skopírovanie samého seba z jedného dokumentu do druhého (resp. ďalšieho, ...), prípadne ešte obsahujú nejaké deštrukčné rutiny poškodzujúce údaje v systéme, či systém samotný. Uvedená charakteristika je dosť povrchná, nakoľko nie vždy makro, ktoré kopíruje samo seba do iných súborov musí predstavovať vírus. Pre lepšie pochopenie a objasnenie si činnosti týchto typov vírusov sa musíme vrátiť o pár krokov späť .. . Väčšina klasických vírusov napádajúcich spustiteľné súbory sa vyrovnala veľmi rýchlo a bez veľkej ujmy na „zdraví“ s nástupom nových operačných systémov MS Windows 9x/NT/2000. Prostredníctvom stoviek nových funkcií a modulov sa tvorcom vírusov otvoril svet nevídaných možností, v ktorom mohli premeniť svoje minulé predstavy o vírusoch šíriacich sa prostredníctvom textových a multimediálnych dokumentov na realitu. Nástupom aplikácií balíka MS Office 9x/2000 na softvérový trh sa zistilo, že najväčšia hrozba sa ukrýva v ich unifikovanom prostredí a spôsobe, akým pristupujú k spracúvaným údajom. Problém bol a je najmä v tom, že makrá sú ukladané do toho istého súboru ako text (MS Word), či tabuľky a grafy (MS Excel). V takomto prípade už nemožno hovoriť o dátových súboroch, ale skôr o malých programoch, čo výrazne mení aj prístup k nim z hľadiska bezpečnosti.
Trójske kone Trójskymi koňmi bývajú označované programy, ktoré okrem užitočnej funkcie obsahujú skrytú časť, ktorá sa dá aktivizovať po splnení určitej podmienky (zvyčajne ide o viazanosť na určitý dátum, napr. 1. apríl, piatok trinásteho, dátum narodenia Michelangela 6. marca, Nový rok alebo Vianoce). Táto ukrytá časť spravidla vykonáva činnosť de-štrukčného charakteru (modifikácia údajov, vymazanie súborov, formátovanie disku a pod.) Ak je bežný program nakazený vírusom, stáva sa nielen ďalším jeho rozširovateľom, ale aj potenciálnym trójskym koňom, ktorého činnosť je priamo úmerná s nebezpečnosťou vírusu.
Červi-worms Takýto program neinfikuje spustiteľné súbory, ale rozširuje sa počítačovou sieťou. červ nepotrebuje hostiteľa. Morrisov červ v novembri 1988 nakazil 6000 počítačov UNIX.
30-Etika a právo – autorské práva na softvér (freeware, shareware, demoverzia, multilicencia,...), softvérové pirátstvo.
Charakterizujte jednotlivé typy softvéru z hľadiska právnej ochrany (freeware, shareware, ...) a vysvetlite, ako sa dajú používať. Vysvetlite pojmy „licencia na používanie softvéru“, „autorské práva tvorcov softvéru“, multilicencia. Vymenujte jednotlivé typy softvérového pirátstva.
Freeware je softvér, ktorý autor dáva k dispozícii na bezplatné používanie a šírenie, nedáva však k dispozícii zdrojový kód a neumožňuje tak jeho úpravu a vytváranie odvodených verzií
Shareware je spôsob distribúcie softvéru, ktorý umožňuje program bezplatne vyskúšať alebo používať obmedzenú dobu. Po vypršaní tejto doby je používateľ povinný zaplatiť požadovanú cenu programu alebo program odinštalovať.
Demoverzia je komerčný softvér, ktorý je voľne šíriteľný, ale s určitými obmedzeniami. Najčastejšie obmedzenia:
- softvér zostane funkčný len po určitú dobu od začatia používania;
- nedajú sa využívať všetky požadované úkony;
- je obmedzený alebo blokovaný prístup k dôležitým funkciám (činnostiam), napr.: uložiť ako bežný dokument do plánovaného súboru, alebo napáliť na CD
Multilicencia je viacnásobná, pre viacerých paralelných používateľov určená licencia na prevádzkovanie softvéru, výrobku, technológie a podobne. Multilicencia je zvyčajne lacnejšia ako súčet ekvivalentných individuálnych licencií. Multilicencia je licencia na používanie softvéru na viacerých počítačoch súčasne alebo na serveri pre viacej pracovných staníc.
Softvérové pirátstvo je nezákonné zneužívanie softvéru, najčastejšie nezákonné kopírovanie programov pre vlastnú potrebu, prípadne kopírovanie a následný predaj. Často sa vykrádajú postupy a kódy používané v iných programoch. Na boj proti softvérovému pirátstvu vznikla Business Software Alliance.